Kozmetika sa zrodila už v praveku aj keď k ponímaniu kozmetiky z dnešného pohľadu došlo oveľa neskôr. Na samom začiatku človek vnímal kozmetiku ako spôsob ochrany pleti a tela pred nepriaznivými klimatickými podmienkami, ochranu pred hmyzom a zverou a tiež pred niečím nadprirodzeným a nepoznaným. Kozmetika mala za úlohu, či už maskovací efekt alebo úlohu zmeniť pach tela a tak zmiasť potencionálneho nepriateľa.

Dôkazom vysokej úrovne kozmetiky je staroveký Egypt. Dôkazy vyspelosti tedajšej kultúry sú v archeologických vykopávkach kde sa našlo množstvo zvyškov vonných olejov na pestovanie tela, mastí na báze rastlinných výťažkov, ktoré boli nielen voňavé ale aj liečivé a mali dezinfekčný účinok. Starí Egypťania poznali voňavé soli, depilačné vosky, prípravky na narovnávanie aj kučeravenie a farbenie vlasov. Taktiež veľkú pozornosť venovali manikúre a pedikúre aj dekoratívnej kozmetike. Kozmetika a hygienické návyky si pestovali aj iné národy a to Gréci alebo Rimania. Tu vládol kult  tela a ducha. Gréci sa starali o telesnú kondíciu cvičením, využívali verejné kúpele kde bolo súčasťou procedúr aj počúvanie hudby, skladanie veršov a maľovanie. Rimania tieto návyky ešte viac zdokonalili. V kúpeľoch  využívali masáže vonnými olejmi, holenie, manikúru aj pedikúru. V Indii a Číne okrem pestovania krásy, skrášľovania a dodržiavania hygienických návykov, dbali aj na štíhlu líniu.

Neskôr najmä v Euróipe prešla kozmetika vlnou zatracovania z pohľadu cirkvi, kde sa považovala skôr za hriech. Až po myšlienkovom uvoľnení a ponímaní človeka ako slobodného jedinca došlo k ďaľšiemu obdobiu keď kozmetika hlásala rozmach, ale obdobie keď hygiena bola na samom úpadku. Príkladom je dvor francúzskych kráľov. Telesná čistota a pachy boli zakrývané silnými voňavkami.

Až 18 a 19. storočie dalo kozmetike základ ako vednej disciplíne a prinieslo svetlo a triezvy pohľah.  Cosmetica je odvodené od gréckehom slova cosmeo, čo znamená okrášlenie a slovom cosmetica označovali prostriedky na okrášlenie a liečenie. Kozmetika spolupracuje s rôznymi medicínskymi odbormi ako dermatológa, psychológia, biochémia a dokonca estetická výchova.  Nové poznatky ľudstva dali vznik novému vednému odboru kozmetológii ako vede o kozmetike. 

V súčasnosti kozmetika zažíva nový rozkvet. Kozmetické prípravky sú na veľmi vysokej úrovni a ich výroba podlieha prísne stanoveným kritériám, testom a kontrolám. Rast  žiivotnej  úrovene sa prejavil aj na úprave a pestovaní tela, tak aj v starostlivosti o pleť. Zavedenie elektrokozmetických prístrojov patriacich do kompetencie kozmetičiek rozšíril možnosti kozmetickej starostlivosti v salónoch. Odborným využitím tak zvýšil účinok kozmetických prípravkov a ošetrenia tak dosiahli efektívnejšiu úroveň. Dekoratívna kozmetika poskytuje možnosti používania mejkapu, farbenia vlasov, obočia, či rias a tým aj zakrývaniu ferebných zmien prejavujúcim sa v priebehu života alebo možnosti zmeny imidžu. Hygienická kozmetika sa stará o telesnú hygienu, kúpele, mydlá, šampóny, ochranné krémy a lekárska kozmetika má za úlohu korigovať poruchy kože, jazvy a známky starnutia. Plastická chirurgia poskytuje možnosti, ktoré sú niečim úplne výnimočným. Zažíva maximálny rozmach nakoľko dokáže najvýraznejšie zmeny na zovňajšku. Poskytuje možnosti doposiaľ nemožné a neriešiteľné, ktoré umožňujú riešiť psychologickú stránku problému jednotlivca.